Ja a anjel
Stojím pri stromčeku,
vidím svojho anjela.
Stojí vedľa mňa,
má čierne krídla.
Je nádherný,
je vždy primňe.
Dnes ho najviac potrebujem,
dnes idem do nemocnice.
Lebo umieram.
On, môj anjel,
anjel smrti je primňe.
Zobere moju dušu.
Ešte dýcham a vidím svojho anjela.
Anjela, ktorý mi zachráni život,
anjela, ja už umieram,
budem s tebou.
Ja už prestávam dýchať,
počujem svojích ako plačú.
Ale ja som štasná,
budem zo svojím anjelom.
Ja som zomrela,
ja som umrela.
Už nejsom snimi,
idem preč od nich.
Som s anjelom smrti,
ide somnou,
ide tam kde ja,
je somnou.
Anjel smrti je krásny,
má čierne krídla,
je nesmrtelný,
má hnedé vlasy.
Je v celom bielom,
je nádherný.
Pozrem sa naňho,
on sa usmeje.
„si anjel", povie.
Ja a anjel?
Pozrem na seba,
mám krídla, nie čierne ale biele.
Mám čierne vlasy,
som nesmrteľná,
som v čiernych šatách.
Som anjel.
Pozerá sa namňa,
„ lúbim ťa" povie.
Pozerám naňho,
pozerám mu do očí.
Pozre sa namňa a potom sa otočí a ide preč.
Chytím ho za ruku „aj ja ťa lúbim" poviem.
Odvtedy čo som zomrela,
premenila na anjela,som štasná.
Som sním.
Sme štasný,
sme nesmrtelný,
sme navždy spolu.
pekne
(jljfl, 3. 5. 2010 16:18)